28 - kópia

Viac....

V prvých rokoch, podľa sovietskeho vzoru, v divadle prevládal, typ spodových bábok , tzv. javajok. Aj dramaturgia divadla sa zameriavala predovšetkým na overené sovietske tituly, často krát diskutabilnej kvality. Až v roku 1962, po príchode dramaturga Vladimíra Predmerského, nastáva progres. Vznikajú nové autorské bábkové hry (Zvedavý sloník , Botafogo) a s divadlom začínajú spolupracovať výrazné slovenské a české umelecké osobnosti (Milan Sládek, Ján Chlebík, Karel Brožek, Martin Kákoš, Ján Melkovič, Jiří Středa, Erik Kolár). Umelecký súbor je posilnený o absolventov Loutkářské katedry DAMU v Prahe. V roku 1967 má premiéru najúspešnejší titul ŠBD Moment muzical, autora, výtvarníka a režiséra Bohdana Slavíka, ktorého osobitý rukopis bol pre divadlo určujúci.

V sedemdesiatich rokoch, neriešené problémy chátrajúcej budovy divadla donútili umelecký súbor žiť v provizóriách. Tento fakt sa nutne podpísal aj na umeleckom vývoji divadla. Napriek tomu sa podarilo získať, pod dramaturgickou taktovkou Kataríny Párnickej-Revallovej, výrazného režiséra Pavla Uhra, ktorý priniesol do divadla osobitú poetiku, vyhranený názor, aj inú orientáciu. Divadlo začalo uvádzať nielen zábavné, ale aj náročnejšie tituly pre staršieho a dospelého diváka. Sedemdesiate roky boli poznačené nielen hľadaním nového umeleckého výrazu, ale aj nového riaditeľa, pretože z tohto postu odchádza jeho zakladateľ, mimoriadna osobnosť Ján Ozábal.

V osemdesiatich rokoch sa okolo Pavla Uhra začal formovať tvorivý tím výtvarníkov Hany Cigánovej, Evy Farkašovej a Jána Zavarského, ktorí v spolupráci s dramaturgičkou pokračujú v nastúpenej ceste. Do repertoáru sa dostávajú scénické libretá k hudobným titulom svetových klasikov i domácich skladateľov. Prichádza ďalšia silná generácia mladých bábkohercov z Prahy. S divadlom začína spolupracovať vyhranený divadelný režisér Jozef Bednárik, ktorý prináša na bábkové javisko syntetické divadlo.

Na prelome osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch , po krátkodobom pôsobení riaditeľov Jána Turana a Jozefa Skovaya , prichádza do divadla Ing. Ján Brtiš. Za jeho vedenia sa urýchlila prestavba divadla a súbor sa vrátil späť na Dunajskú. V divadle sa objavujú nové tváre – umelecký šéf Jozef Mokoš, režisér Ondrej Spišák, výtvarník František Lipták a ďalšia skupina mladých pražských absolventov. Pokračuje spolupráca s Jozefom Bednárikom a Karlom Brožkom. Mokošovi sa podarí získať výrazné herecké osobnosti z banskobystrického bábkového divadla. Spišák prináša novú, mimoriadne sympatickú poetiku, ktorá , spolu s vynikajúcim umeleckým súborom nasmerovala divadlo k najvyšším métam.

V polovici deväťdesiatich rokov však opäť nastáva zmena. Kreatívny tvorivý kolektív sa začína rozpadať a divadlo postupne opúšťajú herci, výtvarníci a nakoniec aj Ondrej Spišák. V nasledujúcich rokoch sa v divadle vystriedalo niekoľko absolventov z bratislavskej katedry bábkarskej tvorby VŠMU. Divadlu chýba osobnosť režiséra. Koncepčne neujasnené smerovanie divadla je nakoniec zavŕšené odchodom umeleckého šéfa - Jozefa Mokoša

Nové tisícročie prinieslo nového umeleckého šéfa - Dušana Štaudera, novú generáciu hercov, aj nové projekty (divadelný festival, škôlkohry). Avšak migrácia v divadle pokračuje. 1. septembra 2002 dochádza k zmene štatútu aj názvu na Bratislavské bábkové divadlo.

V druhej dekáde  roku 2000 do divadla nastupuje nová dramaturgička, absolventka VŠMU Katarína Lesayová. Neriešené technické problémy sa však začínajú prejavovať v celej svoje šírke a divadlo sa stáva nebezpečným. V roku 2014 je budova pre havarijný stav zatvorená a Bratislavské bábkové divadlo je opäť v provizóriu. Napriek tomu sa dramaturgičke podarí vytvoriť  podmienky pre realizáciu troch náročných projektov - Na slepačích krídlach (r. K.Aulitisová), Kráľ (r. A.Kalinka), Zhavranelí (r. P.Palík), za ktoré divadlo  získava cenu za tvorivý čin v oblasti bábkového divadla Hašterica a tiež niekoľko nominácií v ankete DOSKY - divadelné ocenenia sezóny. 

Na prelome dvadsiatich rokov do divadla nastupuje ďalší dramaturg - Peter Galdík a umelecká šéfka Katarína Aulitisová, ktorí prinášajú nové témy, nové tváre s tým aj nové divadelné a bábkarské postupy.  Divadlo si svoju tvár zatiaľ ešte len hĺadá. Či sa mu to podarí uvidíme o niekoľko rokov. Dúfajme že v novom a  stabilnom  divadelnom priestore.  

(spracované  podľa:  Vladimír Predmerský, Divadlo, ktoré  trvá už polstoročie z publikácie Cesta okolo sveta za 50 rokov)