Viac o divadle

V prvých rokoch, podľa sovietskeho vzoru, v divadle prevládal, typ spodových bábok, tzv. javajok. Aj dramaturgia divadla sa zameriavala predovšetkým na overené sovietske tituly, častokrát diskutabilnej kvality. Až v roku 1962, po príchode dramaturga Vladimíra Predmerského, nastáva progres. Vznikajú nové autorské bábkové hry (Zvedavý sloník, Botafogo) a s divadlom začínajú spolupracovať výrazné slovenské a české umelecké osobnosti (Milan Sládek, Ján Chlebík, Karel Brožek, Martin Kákoš, Ján Melkovič, Jiří Středa alebo Erik Kolár). Umelecký súbor je posilnený o absolventov Loutkářské katedry DAMU v Prahe. V roku 1967 má premiéru najúspešnejší titul ŠBD Moment muzical, autora, výtvarníka a režiséra Bohdana Slavíka, ktorého osobitý rukopis bol pre divadlo určujúci.

V sedemdesiatych rokoch donútili neriešené problémy chátrajúcej budovy divadla umelecký súbor žiť v provizóriách. Tento fakt sa nutne podpísal aj na umeleckom vývoji divadla. Napriek tomu sa podarilo získať, pod dramaturgickou taktovkou Kataríny Párnickej–Revallovej, výrazného režiséra Pavla Uhra, ktorý priniesol do divadla osobitú poetiku, vyhranený názor, aj inú orientáciu. Divadlo začalo uvádzať nielen zábavné, ale aj náročnejšie tituly pre staršieho a dospelého diváka. Sedemdesiate roky boli poznačené nielen hľadaním nového umeleckého výrazu, ale aj nového riaditeľa, pretože z tohto postu odchádza jeho zakladateľ, mimoriadna osobnosť Ján Ozábal.

V osemdesiatych rokoch sa okolo Pavla Uhra začal formovať tvorivý tím výtvarníkov Hany Cigánovej, Evy Farkašovej a Jána Zavarského, ktorí v spolupráci s dramaturgičkou pokračujú v nastúpenej ceste. Do repertoáru sa dostávajú scénické libretá k hudobným titulom svetových klasikov i domácich skladateľov. Prichádza ďalšia silná generácia mladých bábkohercov z Prahy. S divadlom začína spolupracovať vyhranený divadelný režisér Jozef Bednárik, ktorý prináša na bábkové javisko syntetické divadlo.

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, po krátkodobom pôsobení riaditeľov Jána Turana a Jozefa Skovaya, prichádza do divadla Ján Brtiš. Za jeho vedenia sa urýchlila prestavba divadla a súbor sa vrátil späť na Dunajskú. V divadle sa objavujú nové tváre – umelecký šéf Jozef Mokoš, režisér Ondrej Spišák, výtvarník František Lipták a ďalšia skupina mladých pražských absolventov. Pokračuje spolupráca s Jozefom Bednárikom a Karlom Brožkom. Mokošovi sa podarí získať výrazné herecké osobnosti z banskobystrického bábkového divadla. Spišák prináša novú, mimoriadne sympatickú poetiku, ktorá, spolu s vynikajúcim umeleckým súborom, nasmerovala divadlo k najvyšším métam.

V polovici deväťdesiatych rokov opäť nastáva zmena. Kreatívny tvorivý kolektív sa začína rozpadať a divadlo postupne opúšťajú herci, výtvarníci a nakoniec aj Ondrej Spišák. V nasledujúcich rokoch sa v divadle vystriedalo niekoľko absolventov z bratislavskej katedry bábkarskej tvorby VŠMU. Divadlu chýba osobnosť režiséra. Koncepčne neujasnené smerovanie divadla je nakoniec zavŕšené odchodom umeleckého šéfa – Jozefa Mokoša

Nové tisícročie prinieslo nového umeleckého šéfa – Dušana Štaudera, novú generáciu hercov, aj nové projekty (divadelný festival alebo škôlkohry). Avšak migrácia v divadle pokračuje. 1. septembra 2002 dochádza k zmene štatútu aj názvu na Bratislavské bábkové divadlo.

V druhej dekáde roku 2011 do divadla nastupuje nová dramaturgička, absolventka VŠMU Katarína Jánošová. Neriešené technické problémy sa však začínajú prejavovať v celej svoje šírke. V roku 2014 je budova pre havarijný stav zatvorená a Bratislavské bábkové divadlo je opäť v provizóriu. Napriek tomu sa dramaturgičke podarí vytvoriť podmienky pre realizáciu troch náročných projektov – Na slepačích krídlach (r. K. Aulitisová), Kráľ (r. A. Kalinka), Zhavranelí (r. P. Palík), za ktoré divadlo získava Cenu za tvorivý čin v oblasti bábkového divadla Hašterica a tiež niekoľko nominácií v ankete DOSKY – divadelné ocenenia sezóny.

V roku 2016 do divadla nastupuje ďalší dramaturg – Peter Galdík a umelecká šéfka Katarína Aulitisová, ktorí prinášajú nové témy, nové tváre s tým aj nové divadelné a bábkarské postupy. Divadlo si svoju tvár zatiaľ ešte len hľadá. Či sa mu to podarí uvidíme o niekoľko rokov. Dúfajme, že v novom a stabilnom divadelnom priestore.

(Spracované podľa: Vladimír Predmerský: Divadlo, ktoré trvá už polstoročie z publikácie Cesta okolo sveta za 50 rokov)